Ikona Bohorodičky Sladkobozkávajúcej

Ikona Bohorodičky Sladkobozkávajúcej (tiež známa ako *Glykofilousa* alebo *Ustavičná láska*) je ikonou Panny Márie a Dieťaťa Ježiša, ktorú si kresťanská cirkev, najmä východná (pravoslávna) a gréckokatolícka cirkev ctí pre jej hlboký emocionálny obsah. Tento typ ikony sa v ikonografii označuje ako *Eleousa*, čo znamená "Milostivá" alebo "Sladkobozkávajúca". Jej ústredným motívom je láskyplný, nežný vzťah medzi Matkou Božou a Kristom, ktorý sa v ikone prejavuje priamym, láskyplným dotykom tvárí.

Symbolika Ikony Bohorodičky Sladkobozkávajúcej
Na ikone je zobrazená Panna Mária, ktorá drží na rukách Dieťa Ježiša, pričom Ježiš sa tvárou pritláča k jej lícu. Toto zobrazenie symbolizuje hlbokú vzájomnú lásku, úctu a oddanosť medzi Matkou a Synom. Ježiš sa často drží matky, alebo ju jemne objíma, čo vyjadruje jeho ľudskú potrebu blízkosti, ako aj dôveru voči nej. Panna Mária na druhej strane vyjadruje svojím zrakom jemnosť a materinskú lásku, ale tiež aj istý smútok, akoby predvídala utrpenie, ktoré na jej syna čaká.

Význam pre veriacich
Ikona Sladkobozkávajúcej Bohorodičky predstavuje nielen vzťah medzi Ježišom a jeho matkou, ale aj vzťah medzi Bohom a ľudstvom. Znázorňuje nesmiernu Božiu lásku k ľuďom, ktorá je tak silná a intímna, že sa prejavuje vo forme materskej lásky a starostlivosti. Ikona je preto pre mnohých veriacich zdrojom útechy a povzbudenia, najmä v časoch utrpenia a skúšok.

Uctievanie ikony
V pravoslávnej tradícii, ale aj medzi gréckokatolíkmi, je táto ikona často predmetom uctievania v chrámoch i domácnostiach. Modlitby pred ikonou Sladkobozkavajúcej Bohorodičky bývajú zamerané na ochranu, mier a útechu, pričom sa verí, že Panna Mária prostredníctvom nej počuje a odpovedá na prosby svojich detí.

Ikona Bohorodičky Sladkobozkávajúcej má mnoho verzií, medzi ktoré patria aj známe varianty, ako je *Vladimirská ikona* či ikona *Tichvinská*. Tieto ikony sa v jednotlivých detailoch odlišujú, no spoločný je im motív lásky a nežného spojenia medzi Bohorodičkou a Ježišom.